Zamilovať sa je ľahké! No, ako si dlhodobo udržať pocity lásky a obojstranne spokojný vzťah?

„Keďže doba covidová zasahuje do našich domácností, partnerstiev a v neposlednom rade našich ženských duší, čo umocňuje beztak nepriaznivú štatistiku stability partnerstiev a manželstiev, rozhodla som sa osloviť poprednú českú odborníčku a koučku na vzťahy a sexualitu Denisu Říha Palečkovú. Prečo? Lebo verím, že aj zdanlivo nefungujúci vzťah má perspektívu byť šťastným a slobodným.:) A práve Denskin prístup je môjmu srdcu blízky, preto práve tento rozhovor… Nechajte sa pozvať na inšpiratívny rozhovor, ktorý vás prevedie svetom vzťahov z hľadiska všetkých životných aspektov. Rozhovor pre vás pripravila a preložila naša Monika. Agáta

Čoraz častejšie sa skloňuje pojem „kríza vo vzťahoch“. Je možné a zároveň potrebné im predchádzať? Vieme krízu vnímať aj ako príležitosť presvedčiť sa o pevnosti vzťahu?

Pre preverenie vzťahu určite nie sú nevyhnutné. Dá sa im predchádzať, no ak vzniknú, nemusia znamenať koniec sveta. Čoho by sme sa ale nemali báť, sú konflikty. Sú dôležitou súčasťou života a každého vzťahu. Konflikt dokáže rozhýbať vzťah. Prináša zmeny a odhaľuje cesty vedúce k jeho zlepšeniu. Keď sa nesúladu nebojíme a vieme s ním zaobchádzať, dokáže náš vzťah prehĺbiť a spevniť. Platí to aj naopak. Keď pred konfliktom „strkáme hlavu do piesku“, alebo sa snažíme druhého za každú cenu presvedčiť o svojej pravde, ide to aj so vzťahom „dole vodou“.

Tento outfit zaujal veľa ľudí

Béžová ležérnosť. Béžová je nádherná neutralizujúca vznešená farba, kľudne ju kombinujte tón v tóne, ako dnešná hviezdna inšpirácia z @meet_up_style. V prípade, že máte pocit, že…

Vraví sa, že dieťa je klincom do rakvy nefunkčného vzťahu. Stretli ste sa v praxi aj s opačnou situáciou?

Dieťa môže byť začiatkom konca aj v prípade dobrého vzťahu. Platí to, samozrejme, aj naopak. Je to pre pár nová skúsenosť, ktorá prináša množstvo nových situácií. Záleží však na celkovom kontexte, v ktorom hrá významnú úlohu aj to, či má pár pri starostlivosti o dieťa podporu. Či už aktívneho starého rodiča, osobu na stráženie alebo pomoc v domácnosti. Nesmieme zabudnúť ani na pracovné nasadenie niektorého z partnerov a neraz i nie práve optimálnu finančnú situáciu. To všetko totiž dokážu umocniť hádky typu „ty nikdy nie si doma“ a „na všetko som sama“, ale i stres z toho, čo všetko si môžeme a nemôžeme dovoliť.

Vo finále je však podstatné, ako sa so stresujúcimi situáciami naučíme zaobchádzať. Buď sa v krízach začneme navzájom obviňovať a ideme proti sebe, alebo, naopak, ťaháme za jeden povraz a v náročných chvíľach sa ešte viac zomkneme. To už záleží na našom mentálnom nastavení, životných skúsenostiach, ale aj modeloch, ktoré sme podvedome prevzali od svojich rodičov. Dobrou správou je, že vďaka ich uvedomeniu si a vnútornej sile postupne dokážeme svoje zlé návyky odstrániť.

 

Žijeme zvláštne časy, na ktoré nebol nikto z nás pripravený. Je možné, že súčasná pandémia a s ňou súvisiaca izolácia vyústi do masívnejšieho rozpadu vzťahov?

S pandémiou je spojená aj zvýšená izolácia. A to je asi najväčšia záťaž. Mnoho rodín teraz trávi spolu toľko času ako nikdy predtým. V mnohých domácnostiach funguje ako home-office už aj kúpeľňa, pretože zvyšné miestnosti sú obsadené ďalšími členmi rodiny. Takéto intenzívne rodinné nažívanie však popri bežných pracovných povinnostiach prináša aj zvýšenú potrebu starostlivosti o domácnosť a varenie. Zvýšenej záťaži sú obvykle vystavené najmä ženy. Viac varia, perú, upratujú, asistujú deťom pri domácej výučbe – a popritom sa snažia plnohodnotne venovať aj vlastným pracovným záväzkom. Toto vypätie sa, pochopiteľne, môže odrážať aj na partnerskom vzťahu. A tam, kde si partneri predtým mohli ísť z cesty, presmerovať pozornosť k iným aktivitám, už to zrazu tak jednoducho nejde.

Stresujúcimi faktormi sú aj strach o zdravie, ako aj sťažená finančná situácia či neistota. Ak sa pýtate, aký to má dopad na vzťah, opäť je to o tom, či stres a napätie namierime proti sebe a o vzťah začneme bojovať. Alebo to vezmeme ako príležitosť navzájom sa podporiť, byť flexibilní, vážiť si, že máme jeden druhého a byť vďační aj za drobné pozornosti.

 

Súhlasíme, že na vzťah treba vždy dvoch. Dá sa však vzťah zachrániť, keď zistíme, že si už s partnerom nemáme čo povedať?

Určite áno. Do určitej miery záleží na snahe obidvoch strán začať aspoň niečo robiť inak než doteraz. To, že si nemáme čo povedať, že sa spolu nudíme, že vo vzťahu zavládla rutina, ešte zďaleka nemusí znamenať, že vzťah dosiahol finále. Skôr to poukazuje na to, že sme dlho nevenovali pozornosť jeden druhému a pravdepodobne aspoň jeden z partnerov dlhodobo potláčal svoje emócie. Vplyvom takéhoto vzťahu vymizla intimita – vzájomné prepojenie na duševnej i fyzickej úrovni.

K oživeniu vzťahu je potrebná ochota dotknúť sa aj prípadných jaziev na duši, ak k nim počas trvania vzťahu došlo. Môže ísť o zdanlivo nenápadné veci, potlačené emócie, ktoré vyústili v poznanie, že partner ma nevidí, nepočuje a nezáleží mu na mne. Čoraz viac sa začíname uzatvárať do seba a potom sa nemožno čudovať, že sa nám viac nechce zbližovať. Absencia duševnej aj fyzickej intimity môže prebúdzať smútok i zlosť.

Pralesom týchto nežiaducich emócií musí prejsť azda každý vzťah. Keď sa im prestaneme brániť a podelíme sa o ne s partnerom, bez obviňovania či uzatvárania sa do seba, sme na dobrej ceste k ozdraveniu duše i vzťahu. Kľúčovú úlohu pritom zohráva aj naša zraniteľnosť. Ochota „obnažiť“ sa a odhaliť emócie, ktoré často schovávame aj sami pred sebou. Problémom je, že sa snažíme odpojiť od svojich pocitov a  pozornosť presmerovať na rozum. Myslíme si, že sa tým chránime pred krivdou či bolesťou. Vo finále to však nefunguje, pretože platíme daň odstupom vo vzťahu a emočnou plachosťou. Síce zaženieme smútok, ale spolu s ním utlmíme aj radosť zo života. Aby teda vo vzťahu nebola nuda, mali by sme  sa (znova) otvoriť emocionálnej pestrosti, ktorá sa postará o živosť a vášeň.

Ako je to teda so sexualitou dnešných dvojíc? Stal sa sex len partnerskou povinnosťou? Nie je práve istá „pohodlnosť“ výsledkom rutiny a stereotypov, ktoré nám dávajú dôvod na hľadanie vzrušenia mimo vzťahu?

Potlačené emócie tlmia sexualitu. Oboje predstavujú tok energie v našom tele. Preto stlmením emócií uvádzame telo do napätia, neprúdi v ňom energia. Tlmí sa tým aj naša sexualita a celkovo i životná vášeň.

Súčasne však vnímam veľmi zúžený pohľad spoločnosti na sexualitu. Stereotyp týkajúci sa vzrušenia a vášne je pre mnohé dvojice dôvodom postupného „vyhasnutia“ záujmu o sex. Potrebujeme preto rozšíriť svoj pohľad na sexualitu a kultivovať nielen vzrušenie a zameranie sa na orgazmus. Základom je rozvíjať intimitu v najširšom slova zmysle. Prejavením skutočného záujmu jeden o druhého, plnej pozornosti, ktorú si navzájom venujeme, v každodennom živote aj v posteli.

Vzrušenie a orgazmus boli cirkvou a spoločnosťou po stáročia potláčané. Neskôr sa to však obrátilo a dnes zažívame extrém, kedy sa o sexe hovorí a píše „všade“. Spolu s tým, žiaľ,  rastú aj očakávania fantastického sexuálneho života. A následný pocit zlyhania, keď tomu tak nie je. Pocit ostýchavosti v nás však zostáva aj naďalej.

Sexualite by sme mali porozumieť v kontexte celého nášho života, emócií, výchovy. Rozvíjať pozitívny vzťah k svojmu telu i pocitom, ako aj schopnosť komunikácie ohľadom svojich potrieb či hraníc. Neustále sa vzdelávať a prehlbovať komunikáciu nielen so svojím telom, ale aj s telom partnera.

Za najväčšiu brzdu partnerskej sexuality považujem hanblivosť, niekedy dokonca až pocit určitého previnenia s ohľadom na svoje telo. Ide o pozostatok kresťanskej tradície, ktorá sa k sexualite stavala viac než negatívne a tých, čo prežívali rozkoš, spoločensky trestala. Ďalšou prekážkou býva snaha o vyradenie emócií zo sexu i zo života. Zabúdame však, že práve oni sú palivom živej a vášnivej sexuality.

Tento článok zaujal veľa ľudí

Chcete začať s cvičením? Poradíme vám, ako si z neho spraviť každodennú súčasť života.
6 min

Moderná doba priniesla aj fenomén v podobe klesajúceho počtu uzatváraných manželstiev, ako aj ich rýchlejšieho rozpadu než pred niekoľkými dekádami. Prečo je tomu podľa vás tak? Nie je za tým možno aj väčšia samostatnosť a nezávislosť žien?

Nepochybne je dnes ľahšie sa rozísť alebo rozviesť. Mnoho mužov odchádza od svojich tehotných partneriek. Je to určitá nezrelosť či nepripravenosť prechádzať skúškami života. Čeliť nepohode a výzvam tvorivým spôsobom.

Väčšina mladých mužov neprejde žiadnym „rituálom dospelosti“, ako tomu bolo v minulosti. Z chlapcov vtedy vychovávali bojovníkov a bolo potrebné, aby čo najskôr dospeli. Nie aby strávili 5 alebo 20 rokov v puberte. Spoločnosť potrebovala silných mužov, schopných ochrániť ženy, deti aj krajinu.

Súčasný mladý muž k niečomu takému vedený nie je. O ženy a deti sa postará štát, tradičná mužská rola sa vytratila. Muž tak necíti zodpovednosť a život považuje za zábavku. Tak prečo si ho komplikovať emóciami ženy, záväzkami či trápením?

Ženy sa spravidla snažia vzťah udržať a zachraňovať, kým sa to ešte ako-tak dá. Radia sa s odborníkmi, čítajú si knihy, sledujú vzdelávacie videá o vzťahoch. Žena toho znesie veľa a veľa aj vydrží. No iba do určitej hranice. Potom už nad vzťahom definitívne láme palicu a odchádza z neho. Väčšina mužov, naopak, precitá až keď už je 5 minút po dvanástej. Sypú si popol na hlavu, no vtedy už neraz býva neskoro.

 

Ako sa podľa vás dá nájsť cesta ku konštruktívnej komunikácii, keď sa už vzťah rozpadol a svedkami rozchodu sú aj spoločné deti? Vieme, že práve vzájomná komunikácia je z pohľadu starostlivosti o deti tak veľmi potrebná.

Je dôležité vedieť prijať silné, bolestivé emócie, ktoré sa po rozchode či rozvode objavia. Aj „rozumní“ ľudia, ktorí nadovšetko milujú svoje deti a chcú pre ne len to najlepšie, sa neraz pristihnú pri tom, že nimi lomcuje zlosť, beznádej a smútok. Zvládnutie týchto emócií si vyžaduje veľkú sebadisciplínu a v žiadnom prípade by sme do nich nemali vťahovať aj svoje deti. Nie je na škodu požiadať o pomoc terapeuta, ktorému sa vyrozprávame. S jeho podporou sa nám podarí utriediť si myšlienky a získať nadhľad i odstup od situácie. Súčasne nám pomôže uvedomiť si, že sa kaša nikdy neje taká horúca, ako sa navarí. A hoci sklamanie môže pretrvávať mesiace či dokonca roky, nakoniec všetko prebolí.

Je dôležité dokázať nášmu bývalému partnerovi či partnerke odpustiť a skutočne si priať, aby bol šťastný. K tomu je niekedy potrebné prejsť si pocitom intenzívneho vyčítania a hnevu. Je dobré všetko zo seba vypísať na papier, ktorý potom spálime. Osamote zo seba všetko vykričať uprostred lesa. Skrátka dostať zo seba všetky vyplavené emócie, postupne ich zo seba vypustiť a venovať im čoraz menšiu pozornosť. Zamerať sa aj na iné veci a všímať si, ako sa od nás tieto emócie čoraz viac vzďaľujú.

Život nie je len o tom, čo bolo. Je dôležité znovu sa otvoriť jeho pestrosti a novým možnostiam. Začať znova naplno žiť  a robiť to, čo ma baví. A keď neviem, čo to je, tak to hľadať, pokým to nenájdem. Predstavovať si, ako sa na túto skúsenosť budem pozerať s odstupom času a s vďačnosťou si pritom povedať: „Áno, bolelo to, ale je to jedna z najlepších vecí, ktoré sa mi mohli prihodiť!  Pretože som vďaka tejto skúsenosti získala niečo, za čo som dnes vďačná …“

Denisa Říha Palečková je popredná česká lektorka v oblasti partnerských vzťahov, vedomej sexuality a osobného rozvoja. Od roku 2002 ukazuje ľuďom, ako si prácou s telom a sexualitou môžu obohatiť všetky ďalšie oblasti života a zažívať lásku a vášeň vo vzťahu aj po mnohých rokoch. Prináša úplne nový pohľad na intimitu. Vďaka svojim kurzom, prednáškam a článkom pomohla od roku 2002 už tisícom ľudí k radostnejšiemu a naplnenému životu. Jej kurzy sú k dispozícii aj na mindful-life.eu

 

Práve sledujete theladiescoffee.com, blog kde sa stretáva móda s udržateľnosťou sveta a láskou ku každodennému životu.

Sláskou, váš tím

The Ladies Coffee